V hlbokom lese, kde sa ihličie trbliece ako snehové iskričky, žila raz malá krajčírka menom Eliška, ktorá dokázala upliesť teplo do každej nitky. Jedného zimného večera, keď vietor spieval svoju pieseň o snehu a tichu, uplietla tieto  rukavičky so vzorom.

Povedala, že v nich sa ruky nikdy nezachladia, lebo v každom stromčeku drieme kúzlo lesa – šepot borovíc, jemný dotyk snehu a iskrička dobrodružstva.

Kto si ich navlečie, ten vraj vždy trafí domov, aj keď sa v snežnej búrke stratí – pretože tieto rukavičky poznajú cestu za teplom, svetlom a domovom. 🌲✨